Súvaha Európskej centrálnej banky sa od roku 2020 takmer zdvojnásobila a nedávno dosiahlahistorické maximum 8,2 biliónov eur. Pre porovnanie, je to takmer 80 percent európskeho HDP a viac ako HDP Ruska, Mexika, Indonézie a Austrálie dohromady. 

Ak ste to ešte nepostrehli, Európa sa v súčasnosti nachádza v stagflácii na japonský spôsob.To znamená, že je v období vysokej inflácie spojenej s nízkou mierou rastu ekonomiky.  Výsledkom je, že európska dvadsaťsedmička smeruje k neo-feudálnej spoločnosti. Tú možno charakterizovať ako spoločnosť s nízkou sociálnou mobilitou a stále väčšiou koncentráciou moci v rukách úzkej skupiny ľudí.

Ale pozrime sa na to detailne.

Cesta k “Japonifikácii”

“Japonifikácia” v ekonomickom jazyku odkazuje na stagnujúcu Japonskú ekonomiku posledných troch desaťročí. V podstate sa týka všetkých rozvinutých krajín, ktoré jej cestu budú nasledovať. Pri pohľade na Európsku úniu vidno mnoho paralel. 

Napríklad, tak ako Japonsko, ani Eurozóna nezaznamenali za posledných desať rokov žiaden výrazný rast, čo sa pre porovnanie s Amerikou a Čínou nedá povedať. Obe veľmoci totiž výrazne rástli. 

Rovnako ako v prípade Japonska, akciovú alebo dlhopisovú bublinu v EÚ sprevádza rastúca zadĺženosť, starnúca populácia a výrazne podfinancovaný dôchodkovým systémom. 

Podobne ako Japonsko, aj európska ekonomika stráca konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Napríklad v roku 2008, 16 z 50 najväčších svetových spoločností malo sídlo v EÚ. Aktuálne toto číslo pokleslo na 6. 

Na druhej strane treba priznať, že ECB na tom zatiaľ nie je až tak zle, ako jej japonský partner. Japonsko sa totiž nedávno stalo prvou z krajín G7, ktorej objem aktív prevyšuje HDP krajiny. Pri súčasnom tempe, akým Európania tlačia peniaze, môžu Japonsko veľmi rýchlo dobehnúť.

 

Fed, BoJ, ECB a BOC už vlastnia viac ako tretinu svetového HDP

Tento problém je žiaľ globálny a všetky hlavné centrálne banky sa navzájom koordinujú. Aj súvaha  americkej centrálnej banky dosiahla nové historické maximum. Aktuálne je na hodnote 8,36 bilióna dolárov.

 Čo je však dôležité uvedomiť si, Fed, BoJ a ECB od roku 2008 navýšili objem aktív šesťnásobne, presnejšie zo štyroch biliónov na aktuálnych 24,3 biliónov dolárov. 

Podľa Yardeni.com, aktuálna hodnota majetku amerického Fedu, BoJ, ECB a Čínskej centrálnej banky je 30,1 biliónv dolárov, resp. 35,5% svetového HDP. Tieto štyri inštitúcie tak vlastnia viac ako tretinu svetového majetku.

 

Bubliny, nerovnosť, inflácia a neo-feudalizmus

Tlačenie nových peňazí súčasným tempom spôsobuje tri zásadné problémy:

Po prvé, centrálne banky nakupujú štátne a korporátne dlhopisy ako aj akcie. Čím viac majetku nakúpia, tým väčšiu hodnotu tieto aktíva nadobúdajú. 

Po druhé, narastá nerovnosť. Bohatý si vďaka výške svojich aktív môžu požičať za takmer nulové úrokové sadzby, zatiaľ čo chudobní a stredná trieda platia čoraz vyššie úroky na kreditných kartách a spotrebných úveroch. Centrálne banky tak pomáhajú bohatým zvyšovať hodnotu ich aktív a ostatným znevýhodňujú sporenie takmer nulovými úrokovými sadzbami. 

Po tretie, rastie inflácia. A ešte len bude. Inflácia je de-facto skrytá daň pre najchudobnejšiu časť populácie. Bohatí ju totiž až tak necítia, keďže rast spotrebiteľských cien im vykompenzuje nárast hodnoty ich majetku. Zvyšná časť populácie je na druhej strane natoľko zúfalá z rastúcich cien, že je často nútená predávať všetko čo má a za akúkoľvek cenu. Len aby prežila. 

Týmto spôsobom tak bohatí ešte viac bohatnú a chudobní sa stávajú chudobnejšími. V podstate, centrálne banky len urýchľujú svetový trend smerovania k neo-feudálnej spoločnosti, v ktorej drvivá väčšina populácie sotva prežíva a malá skupina aristokratov vlastní všetko.

Cesta von z priepasti

Napriek všetkým škodám je tu nádej a tá umiera posledná. 

Hoci sa to dnes nezdá, no centrálni bankári nemôžu tlačiť peniaze donekonečna. Ak totiž bude rásť aj inflácia, takáto monetárna politika bude neudržateľná.

Napríklad v prípade vojny alebo prírodnej katastrofy ECB už nebude viac schopná financovať štátne dlhopisy. Napríklad, Japonsko sa už v takejto situácii nachádza a je len otázkou času, kedy sa Európa dostane do rovnakého bodu.

Ale ako povedal anglický filozof Francis Bacon: “Nádej je dobrými raňajkami, ale zlou večerou.” Skutočným riešením je investovanie. Kto dnes nezačne nakupovať aktíva ako akcie, nehnuteľnosti alebo bitcoin, finančne sa zničí. Musíte donútiť systém pracovať pre vás, nie proti vám.

Čo sa týka centrálnych bánk, tie si budú aj naďalej tlačiť peniaze a pokračovať v rovnako nezmyselnej politike ako doteraz. A počas toho očakávať odlišné výsledky. Presne tak definoval Albert Einstein šialenstvo. 

Jedna vec je však istá. Pokiaľ tento monopol a tlačenie peňazí riadený malou skupinkou hyper-bohatej “rady starších” stretávajúcich sa za zatvorenými dverami nezanikne, zvrátiť cestu k neo-feudalizmu nebude možné.