Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že najväčšia vojna v Európe od 2. svetovej vojny môže vypuknúť každým dňom.
V rozhovore pre BBC to v nedeľu potvrdil aj britský premiér Boris Johnson.
„Plán, ktorý vidíme, je niečo, čo by skutočne mohlo byť najväčšou vojnou v Európe od roku 1945.
Podľa americkej vlády je pozdĺž ukrajinských hraníc rozmiestnených 169 000 až 190 000 ruských vojakov, a to v Rusku ako aj v susednom Bielorusku.
Na druhej strane odhady Ruska naznačujú, že v blízkosti hraníc samozvanej Doneckej a Luganskej republiky sa nachádza približne takmer 200 000 ukrajinských vojakov.
Zatiaľ čo rezidenti separatistických oblastí v piatok spustili evakuáciu do Ruska, plnohodnotná vojna na Ukrajine sa ešte stále nezačala.
Prečo chce Rusko zaútočiť?
Ukrajinsko-ruský konflikt je pokračovaním politiky studenej vojny.
Rusko sa totiž domnieva, že v roku 1991 dal západ Sovietskemu zväzu prísľub, že NATO sa nebude rozširovať na východ. V roku 1999 však NATO prijalo Poľsko, Maďarsko a Českú republiku. A v ďalšom kole expanzie v roku 2004 sa pridalo Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko. A aby to nestačilo, NATO prizvalo aj bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko a Litvu, pričom východná hranica NATO sa posunula len 135 kilometrov od Petrohradu.
Avšak prijatie Ukrajiny do NATO bolo pre Rusko vždy neprijateľnou bezpečnostnou hrozbou a Putin bol vždy pripravený urobiť čokoľvek preto aby tomu zabránil.
Čínsky prezident Si Ťin-pching a Putin vydali začiatkom tohto mesiaca spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú vojenský blok pod vedením USA, aby sa zdržal ďalšej expanzie a upustil od svojej mentality studenej vojny.
Žiaľ, takúto bezpečnostnú záruku je vo Washingtone takmer nemožné dosiahnuť. Preto všetko nasvedčuje tomu, že vojna v plnom rozsahu je neodvrátiteľná
Pád trhov v pandemických intenziách
Kým napätie eskaluje, investori sa čoraz viac istia. Či už to sú akcie, dlhopisy, alebo bitcoin a kryptomeny, všetky aktíva v posledných dňoch zaznamenali výrazne prepady.
Veľkou otázkou je, čo sa nastane, ak naozaj začne vojna?
Málo kto pochybuje o tom, že by sa v takom prípade zrútili všetky aktíva a to v masívnej miere podobnej marcu 2020. Krátkodobý prepad akcií o 20 až 30 percent alebo prepad 50 percentný prepad bitcoinu by neboli ničím nezvyčajným.
Vojna ako požehnanie pre politikov
Rusko je pre politikov veľmi príjemná téma, oveľa príjemnejšia ako inflácia, politické nepokoje, alebo lockdowny.
Vojna na Ukrajine by bola pre svetových lídrov takmer darom z neba.
Po bezprecedentnom tlačení peňazí, ktoré spôsobilo historicky vysokú infláciu, a neschopnosť centrálnych bankárov ju vyriešiť by vojna bola vynikajúcim odvrátením pozornosti.
Lídri v USA, EÚ ale aj v Číne by mohli ukázať prstom na Putina a zdôvodniť tak neodvratný krach trhov, nové balíčky stimulov a ešte vyššiu infláciu.
Najjednoduchšie je povedať, že Rusi sú zlí, že im páchne z úst a sú neustále pod vplyvom najlepšie metylalkoholu. A predovšetkým, že Rusi sú bojachtiví ľudia, ktorí vždy číhajú za rohom aby zaútočili na nejakého mierumilovného demokratického suseda.
Tento príbeh sa prakticky píše sám.
Samozrejme, takáto rétorika nikdy nevedie k ničomu dobrému. Americkým, európskym ale aj našim politikom však ide len o jedno: znovuzvolenie v ďalších voľbách
Či už je to v USA, Európe, Číne alebo iných krajinách, výrazne vysokej inflácii sa nedá vyhnúť a vojna by bola pre politikov tým najlepším spôsobom ako odvrátiť zrak o problémov, ktoré spôsobili.
Bohužiaľ, tak to v globálnej politike funguje.
Ako v týchto pohnutých časoch investovať?
Ruský spisovateľ Anton Čechov raz povedal:
“Ak je na stene zbraň v dejstve jedna, scéne jedna, musíte vystreliť z pištole v dejstve tri, scéne dva.” Ak vystrelíte zo zbrane v dejstve tri, scéne dva, musíte vidieť zbraň na stene v dejstve jedna, scéne jedna.“
Isté je, že zbraň už dávno visí na stene a každý investor by sa preto mal poistiť pred prvým výstrelom.
Javí sa to tak, že momentálne najbezpečnejšou stratégiou je predať všetko a počkať kým usadne prach.
Na to je však potrebná určitá dávka odvahy.
