Všetky slová majú svoju definíciu. Slová ako červená, pravý, ľavý, sever, západ, muž a žena, všetky majú svoj objektívny význam. Pozmeňovanie významu či jeho  a manipulácia nie je ničím iným ako zavádzaním a klamstvom. A zavádzanie prostredníctvom slov, prekrúcanie, postavenie na hlavu alebo otačanie významu má vždy negatívne dopady. 

Papier však znesie všetko.

S Romanom Scherhauferom sme dobrí priatelia. Spolu sme podnikali, a obidvaja uz viac ako štvrťstoročie aktívne investujeme a pravidelne komentujeme dianie na finančných trhoch. Na niektoré veci vsak máme odlišné názory.

Jednou z tém, v ktorých sa naše názory rozchádzajú, je trh s digitálnymi aktívami, resp. s kryptomenami. Zatiaľ čo ja som nadšencom tohto novodobého fenoménu, Roman je tvrdý odporca bitcoinu a zástanca jediného “správneho” finančného systému. Až takým tvrdým, že ho v našej diskusii na Trende, ako aj na svojom príspevku na Facebooku označil za pyramídovú hru a takto ju sám zadefinoval:

“Na rozoznanie pyramídovej hry od investovania do finančného aktíva potrebujeme poznať práve fakt, akým spôsobom budeme dosahovať zisk. Ak z finančného aktíva plynie cashflow z predaja tovarov a služieb emitenta a nepotrebujeme zisk zabezpečovať iba odpredajom tretej osobe za vyššiu hodnotu, ide o finančné aktívum. Ak však na zrealizovanie zisku potrebujeme výlučne to, aby od nás niekto „to niečo” kúpil za vyššiu cenu, ide o pyramídovú hru.” 

Na prevracanie faktov sme si zvykli najmä u politikov a často aj u médií, licencovaní odborníci s rokmi praxe by sa však mali držať zaužívaných termínov a definícií.

Pokúsim sa to vysvetliť znova po poriadku aj keď mýtus o tom, že bitcoin je pyramídová hra som už vyvrátil v tomto čláku na Trende. 

Definícia je daná regulátorom 

Po prvé, nikto by si nemal mýliť pojmy z dojmami. Pyramídová hra je jasne zadefinovaná americkým regulátorom finančného trhu Komisiou pre kontrolu cenných papierov (SEC) a so spomínanou definíciu sa nezlučuje ani trochu.  

SEC definuje pyramídovu hru ako “investičný podvod, ktorý vypláca existujúcim investorom prostriedky získané od nových investorov.”

Nielenže je to úlne iná definícia ale ani Bitcoin do takejto definície nemôže zákonite spadať, keďže žiaden investor nikomu nič nevypláca. 

Definície majú svoj význam. Ak by si každý mohol vymyslieť vlastnú, tak by mohol napríklad tvrdiť, že bitcoin je v podstate muflón. 

Väčšina komodít by bola pyramídovou hrou

Po druhé, ak by sme aj vychádzali z tejto prektrútenej definície, tak investičné zlato, devízy, umelecké diela, alebo aj väčšina komodít ako napríklad povolenky skleníkových plynov by podľa nej boli považované za pyramídovú hru.  Je dôležité si pripomenúť, že princíp pyramídovej hry spočíva najmä na fakte, že peniaze sú používané na vyplácanie tých, ktorí investovali skôr. Takéto niečo ale pri týchto aktívach neprichádza do úvahy. 

Teória väčšieho blázna nie je pyramídová hra

Po tretie, Roman sa vo svojej definícii viac približuje popisu teórie väčšieho blázna ako pyramídovej hre.  Podľa nej ceny daného aktíva môžu stúpať preto, lebo ľudia vždy nájdu ešte „väčšieho blázna“, ktorý si aktívum od nich kúpi aj za vysokú cenu v presvedčení, že ceny budú ďalej rásť. Podľa tohto výkladu by však v súčasnosti takmer všetky finančné aktíva spadali do tejto teórie. Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti a mnohé komodity sú na nových historických maximách takmer na mesačnej báze.  

Finančné modely z 19. storočia už nefungujú

Po štvrté, finančné modely sa dramaticky menia v čase. Takmer vždy v histórii keď prišla nová technológia, väčšinu pôvodných modelov zrušila v základoch. Napríklad stavebnícke modely z 19. storočia prestali dávať zmysel potom, čo nastúpila technológia ocele. Z 5 poschodových tehlových budov sa zrazum stali 50 poschodové mrakodrapy z ocele. Alebo všetky dopravné modely prestali platiť potom, čo automobily nahradili konský pohon. Alebo modely o rýchlosti prenosu informácii spred 90-tych rokov boli úplne nanič pretože ich internet zdevastoval. Jedným slovom, inovatívne technologie rúcajú staré modely. 

Ak nepomôže zavádzanie, nastúpi cenzúra

A v neposlednej rade tiež nie je správne nabádať ľudí proti digitálnym aktivam prostredníctvom cenzúry v médiách a regulácie štátny aparátom. Neexistuje len jeden správny smer a aj finančný systém sa vyvíja ako každý iný systém na svete. Napríklad, Národná banka Slovenska v spolupráci s Európskou komisiou už od roku 2018 pripravuje novú krypto legislatívu nazývanú MiCA, a väčšina slovenskej krypto komunite ju plne víta. Technologický pokrok sa zavádzaním zákazov a cenzúry nikdy v histórii zastaviť nepodarilo a nepodarí sa to ani teraz. 

Niekedy sa mi zdá, že tí čo bojujú proti bitcoinu a digitálnym aktívam stále viac a viac dokazujú, že majú väčší záujem o štýl centrálne riadenej ekonomiky podľa sovietskeho vzoru a udržanie si svojich strnulých myšlienkových schém ako o reálny pokrok a riešenie. 

Pričom by postačovala len štipka pokory, kritického myslenia, samovzdelávania a spoločného hľadania riešenia pre nekonečné tlačenie peňazí a narastajúcu priepasť medzi bohatými a chudobnými. 

Možno potom by pochopili, že bitcoin je skôr šancou pre riešenie a nie problémom.