Opatrenia vlád a centrálnych bánk v uplynulých mesiacoch so sebou priniesli viaceré šoky pre mnohé ekonomiky, no azda najdiskutovanejšou témou je výrazný rast cien takmer všetkého. Vo svete najviac sledovaný ukazovateľ inflácie, americký index spotrebiteľských cien (CPI), zaznamenal v auguste medziročný nárast o 5,3%.

Zverejnenie tejto štatistiky vyvolalo na verejnosti rozdielne reakcie. Zatiaľ čo bankoví analytici začali hneď oslavovať spomaľovanie rastu inflácie, tí nezávislí naďalej poukazujú na fakt, že inflácia je stále na 30 ročnom maxime. A vysoká aj ostane.

Nie je už žiadnym tajomstvom, že mainstreamové médiá sa prikláňajú k názorom centrálnych bánk. Nie je teda vôbec prekvapujúce, že po zverejnení nových čísel inflácie sa mnoho novinárov pokúšalo situáciu s rastom cien zľahčovať. Veď inflácia by de facto mohla brániť úsiliu centrálnych bánk v nekonečnom tlačení nových peňazí.  

Pozrime sa na niekoľko príkladov ako sa alarmujúce čísla o inflácii bagatelizujú.

Ceny stúpajú pre rastúci dopyt

Učebnice ekonomiky z minulého storočia hlásia, že inflácia je výsledkom  ponuky a dopytu. Ceny tak rastú v dôsledku nedostatku ponuky produktov a služieb.

To však už dávno neplatí. Infláciu dnes v podstate vyrábajú centrálne banky svojou monetárnou politikou.V rámci nej neúmerne tlačia nové peniaze a zároveň držia úrokové sadzby na nule. 

Výsledkom tak v skutočnosti nie je rast spotrebiteľských cien ale oslabovanie sa kúpnej sily mien. To znamená, že napríklad kurací stejk má stále rovnakú hodnotu ako predtým, klesá len hodnota peňazí potrebných na jeho kúpu.

Všetko sa dá jednoducho zosumarizovať výrokom nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Friedricha von Hayeka:

“Nemyslím si, že je prehnané tvrdiť, že história je do značnej miery históriou inflácie, zvyčajne inflácie, vytvorenej vládami za účelom ich vlastného zisku.” 

Centrálne banky majú infláciu pod kontrolou

Stačí sa pozrieť na súvahu amerického Fedu, najvýznamnejšej centrálnej banky na svete, a názor si urobíte sami. Zdá sa vám pri pohľade na tento “hokejkový graf,” že to majú všetko pod kontrolou?

Od pádu Lehman Brothers v roku 2008 súvaha Fedu narástla desaťnásobne a každý mesiac vytvára nové historické maximum. Čím viac peňazí sa vytlačí, tým je inflácia vyššia. 

Nemyslite si však, že v Európe, Japonsku či v Číne je situácia výrazne odlišná. Hlavné svetové centrálne banky koordinujú svoje programy kvantitatívneho uvoľňovania a peniaze tlačia viac-menej rovnakým tempom. Výsledkom je, že Fed, BoJ a ECB navýšili svoje súvahy už šesťnásobne. Konkrétne zo štyroch biliónov dolárov pred rokom 2008 na aktuálnych 24,3 biliónov dolárov. 

Kým v roku 2009 sa kvantitatívne uvoľňovanie považovalo za záchrannú brzdu pred kolapsom trhu, masívne tlačenie peňazí, ktoré nasledovalo v ďalších rokoch už rozhodne núdzové neboli. 

Celý systém čoraz viac pripomína domček z kariet krátko pred zrútením. 

Centrálnym bankám sa už podarilo vytvoriť rekordnú výšku dlhu v kombinácii s bublinami na dlhopisových, akciových a realitných trhoch. Z času na čas zvyknú pohroziť normalizáciou menovej politiky. Ak by to však urobili, paralizovali by úverové trhy a nastal by chaos. 

Dnes už takmer nikto nepochybuje, že zvyšovanie peňazí v obehu bude trvalé. Centrálne banky si už nikdy nemôžu dovoliť zoštíhlit svoje súvahy, zvýšiť úrokové sadzby, alebo ukončiť program kvantitatívneho uvoľňovania. 

Stručne povedané, súvahy centrálnych bánk sa každoročne budú zvyšovať o bilióny dolárov. V takomto toxickom prostredí je prakticky nemožné, aby dokázali udržať infláciu na nízkych hodnotách.

Inflácia je len prechodná

Fed považuje nedávne zvýšenie spotrebiteľských cien za “prechodné.“ Všetky ostatné centrálne banky ako aj slovenská NBS, aj v tomto svoj americký vzor kopírujú a prezentujú sa rovnakou rétorikou.

Slovo prechodný sa dá inak nazvať ako dočasný. Napriek tomu centrálny bankári odmietajú poskytnúť presný časový rámec. Ak však bude 5-percentná inflácia trvať päť rokov, dá sa ešte považovať za prechodnú? A čo keď potrvá 10 alebo 20 rokov? Pravdou je, že nikto nevie s istotou preukázať, že súčasná inflácia je prechodná. Predstavitelia centrálnych bánk a analytici používajú slovo prechodná len na odpútanie pozornosti od znepokojujúcej úrovne rastu cien.

V tomto štádiu môžu centrálne banky urobiť infláciu „dočasnou“ iba manipuláciou metód akými ju počítajú, tak ako to urobili aj v minulosti.

Napríklad, americká vláda v roku 1980 zmenila metódu výpočtu, aby zámerne znížila riziko inflácie a zmanipulovala verejnú mienku. Ak by sa použila pôvodná metóda výpočtu Amerického úradu pre štatistiku práce, skutočná miera inflácie by pohybovala približne na úrovni 14%. Určite nie 5,3%.

 Záver

Nenechajte sa zaviesť mediálnymi naratívmi. Slúžia len na odpútanie vašej pozornosti od skutočného problému. Alebo ako to nazval Hayek je to „Cesta do nevoľníctva“. 

Dôsledky rastúcej inflácie už pociťujú ľudia na Slovensku, v USA a na celom svete, keď si za výplatu už nemôžu dovoliť kúpiť to čo voľakedy.

Namiesto toho radšej investujte. Hoci aj v malých sumách. Dôležité je začať a robiť to pravidelne. Je totiž takmer nemožné odolať vysokej inflácii pre niekoho, kto nevlastní žiadny majetok. Čím skôr si zvyknete do niečoho pravidelne investovať, tým lepšie pre vás. V čase vysokej inflácie sa viac-menej nemôžete pomýliť, či už stavíte na akciové indexy, nehnuteľnosti alebo bitcoin. Rásť bude všetko.

Vitajte v novom normále.