V posledných dňoch sme svedkami zaujímavej situácie. Akcie sú na historických maximách, zlato sa po siedmych rokoch vrátilo nad hranicu 1600 dolárov za uncu, bitcoin je späť nad psychologickou úrovňou 10 000 dolárov. To, že neustále rastú aj ceny nehnuteľností akoby nemali mať žiadny strop sme si už pomaly zvykli.
Dokedy takýto stav vydrží? Túto otázku by si mal položiť každý investor najmä pri pohľade na krízu, ktorej takpovediac už visia nohy. Zatiaľ čo ešte pred rokom pred ňou varovali len “konšpirátori” a zarytí pesimisti, v posledných mesiacoch o nej píšu aj mainstreamové médiá a pripúšťajú ju aj analytici najväčších bankových domov. Dnes sa už zrejme všetci zhodnú, že nie je otázkou či ale kedy kríza vypukne.
Dovtedy sa chodí s krčahom povodu…
Aj najväčší optimista musí počítať s tým, že každý rast sa raz skončí. Jediné, čo v prírode rastie bez prestávky, sú rakovinové bunky. Svetové finančné trhy síce smrteľne choré nie sú, no zďaleka ani zdravé. Imunitu im dlhodobo podkopávajú centrálne banky. Neustálym tlačením nekrytých peňazí vytvárajú bublinu, ktorej spľasnutie môže viac bolieť ako udalosti v roku 2008. Stačí sa pozrieť na úroveň dlhu, ktorý od poslednej recesie vôbec neklesol, práve naopak.
To, či k recesii dôjde o pár týždňov alebo mesiacov nie je až tak podstatné, dôležitejšie je byť na takýto scenár pripravený. Je len málo investorov, ktorí príchod krízy odhadnú presne a správnym načasovaním a výberom investičných aktív na nej dokonca zarobia. Oveľa dôležitejšie je turbulentné časy ustáť s čo nejmenšími stratami. Realita totiž býva taká, že väčšina investorov nasleduje dav a predáva, keď už všetko padá, resp. v dobrých časoch nakupuje na vrchole.
Návrat bezpečných prístavov
Najlepšou ochranou pre prípad výrazných pohybov na finančných trhoch je diverzifikácia portfólia. Akcie budú prvé, ktoré na príchod krízy zareagujú poklesom, takže tadiaľ cesta nevedie. Nehovoriac o tom, že sú na historických maximách, takže výpredaj je oveľa pravdepodobnejší ako ďalší rast. Samozrejme, dá sa špekulovať na stávkach na pokles, to je ale len pre investorov, ktorí majú dostatok informácií a skúseností.
Na scénu sa tak po dlhom čase vracia zlato. Stáročiami overený bezpečný prístav sa tradične teší zvýšenej popularite práve v časoch neistoty. Pri pohľade na trhy je zrejmé, že záujem o najcennejší kov rastie, keď v porovnaním s minulým rokom je cena vyššia o viac ako 5 percent. Centrálne banky mali dostatok času na navýšenie zlatých rezerv a to čo nestihli pred desiatimi rokmi, kedy sa cena vyšplhala až na rekordných 1900 dolárov, celkom určite dohnali v uplynulých rokoch. Berúc do úvahy možné scenáre s nástupom krízy a krachom na finančných trhoch, zlato pokorením tisícšestovky nepovedalo posledné slovo.
V bezpečnom prístave pribudla nová loď
V porovnaním s minulými dekádami, kedy sa investori v neistých časoch obracali na drahé kovy a defenzívne akcie, sa dnes možnosti rozšírili o ďalšie aktívum s potenciálom ochrániť investora, keď tradičné finančné trhy kolabujú. Kryptomeny. Častokrát zatracované s nálepkou nástroja teroristov, podvodníkov a špekulantov. Pre mnohých príliš volatilné, ktoré si médiá všímajú najmä pri výrazných poklesoch a stratách. Iste, pri tisíckach existujúcich kryptomien je množstvo tzv. shitcoinov bez reálneho využitia a pridanej hodnoty, ktoré investorom neprinesú žiadny úžitok a pravdepodobne zaniknú. Sú tu však aj takzvané stablecoiny naviazané na fiat meny či kryptomeny s podkladovým aktívom v zlate alebo iných komoditách.
Každopádne, za pozornosť stojí bitcoin, označovaný aj ako digitálne zlato, keďže so zlatým kovom má toho spoločného viac. Na rozdiel od väčšiny altcoinov je decentralizovaný, čiže mu nehrozí scenár aký postihol dolár, ktorý až dávno (presnejšie v roku 1971) prišiel o krytie zlatom a centrálne banky ho znehodnocujú neustálym tlačením peňazí v snahe stimulovať ekonomiku. To sa bitcoinu nemôže stať. Jeho množstvo, ktoré je možné vyťažiť je totiž obmedzené a presne stanovené. V prospech tohto novodobého fenoménu hovorí aj stále nízka adopcia, keď kryptomeny doposiaľ prilákali stále iba rádovo jednotky percent populácie.
Za málo peňazí veľa muziky
Aj tí najväčší zástancovia kryptomien by však nemali vsádzať všetko na jednu kartu a riziko rozložiť. Na novodobé digitálne zlato by sa mali viac ako na špekulatívny kapitál pozerať optikou aktíva, ktoré tak ako vzrástlo z pár desiatok dolárov na úroveň 20 000, tak podľa matematických analýz je vcelku reálne ho vidieť na métach 50 až 100 tisíc dolárov.
Pre konzervatívnejších investorov by stálo za úvahu presunúť jedno, možno 5 percent svojho portfólia do kryptomien. Vzhľadom na potenciál bitcoinu, ktorý sa môže naplno rozvinúť práve v čase krízy, môže v relatívne krátkom čase aj tak malá váha zachrániť celé portfólio. Väčšinu portfólia môžu naďalej tvoriť zlato a iné komodity, defenzívne akcie či nehnuteľnosti.
