Stále častejšie sa po premenovaní firmy Facebook na Meta hovorí aj o „Web3.“
Ak ste o tom nepočuli, nie ste sami. Tento nový termín sa používa v súvislosti s evolúciou súčasného internetu, ktorý už ale zahŕňa aj blockchain technológie a krypto aktíva.
Jedným z kľúčovoch rozdielom medzi súčasným Web2 a Web3 je vo vlastníctve obsahu.
A tam je pes zakopaný. Vlastníctvo Web3 tak polarizuje ľudí na dva tábory.
V jenom tábore sú novátori a investori, ktorí vsádzajú svoj čas, peniaze a energiu, na to že táto zmena prerastie k demokratizácii a decentralizácii internetu.
V druhom sú takí, ktorí tvrdia, že Web3 nie je udržateľné a je to len spôsob, ako sa na tom môže nabaliť malá hŕstka insiderov.
Avšak celá táto debata stojí a padá na jednej otázke.
Kto skutočne vlastní Web3?
Pozrime si preto rozdelenie tokenov v rôznych projektoch.
Po prvé, tu je distribúcia tokenov Solana (zdroj: Messari):
Druhá grafika znázorňuje distribúciu tokenov Uniswap:
Z týchto dvoch príkladov vyplýva nasledovné.
Po prvé, existujú tri špecifické skupiny ľudí, ktorí vlastnia tokeny v týchto ekosystémoch.
Sú to zamestnanci a zakladatelia, fondy rizikového kapitálu a komunita.
Zamestnanci a zakladatelia bežne držia niečo medzi 20-30% celkovej zásoby tokenov a fondy 15-50%. Zvyšok zásoby tokenov je určený pre komunitu na rôzne aktivity vrátane bonusov, airdropov alebo úrokových produktov.
Po druhé sa dá konštatovať, že Web3 spoločnosti majú jednoznačnú štrukturálnu výhodu, pretože ich vlastníctvo je viac diverzifikované, napríklad aj v stimulov pre komunitu a klientov.
V starom svete Web2 zakladatelia spolu s podielovými fondami vlastnia 100 percent všetkých podielov v spoločnosti.
To však nie je všetko.
Či už to je v prípade Web2 alebo Web3 spoločností, zakladatelia a zamestnanci sú jasne zadefinovaní.
Tŕňom v oku je ale podiel fondov v projektoch Web3.
Čím viac je projekt Web3 decentralizovaný, tým viac priťahuje kritikov. Tí väčšinou argumentujú tým, že akékoľvek nadmerné vlastníctvo v decentralizovanom systéme je v rozpore s jeho základným poslaním.
Tu je však dôležité si uvedomiť, že skutočnými vlastníkmi nie sú samotné fondy rizikového kapitálu, tzv. VC fondy, ale ich klienti.
Napríklad, ak Sequoia Capital, jeden z najväčších VC fondov na svete, investuje do projektu, jeho vlastníctvo väčšinou spočíva na neziskových organizáciách a vzdelávacích inštitúciách.
Priemerný VC fond si berie 20 percent zo zisku, takže ak napríklad fond v projekte drží 30 percentný podiel, tieto neziskovky a školy ako limitovaní partneri vlastnia 24 percent a fond 6 percent.
Inými slovami, veľkí investori ako VC fondy sú len v pozícii sprostredkovateľov a vlastníctvo je v rukách tisícov pasívnych investorov.
To isté sa však nedá konštatovať, v prípade Web2 kde je však väčšina podielov je držaná veľkými centralizovanými podielovými fondami, ako napríklad Vanguard, BlackRock a mnohými inými.
Na záver
V skrate sa dá tvrdiť, že vlastníctvo Web3 je už dnes oveľa viac decentralizované, ako v prípade Web2.
Omnoho dôležitejšie je však sledovať, ako sa tento trend bude vyvíjať v budúcnosti.
Zatiaľ čo vlastníctvo vo Web2 sa centralizuje, tokeny Web3 firiem sú stále viac roztrúsené medzi malých investorov.
Nikto nevie, či to takto bude pokračovať aj naďalej.
Vo všeobecnosti však platí, že krypto a blockchain, na ktorých je Web3 technológia postavená, jednoznačne viac prispievajú k decentralizácii ako centralizácii.
